Muzeální materiály pro šetrné rámování

Čo sú muzeálne materiály^🔗

Pri bežnom obrázku rozhoduje hlavne rám a sklo. Pri origináli, starej fotografii alebo grafike je rovnako dôležité to, čoho sa dielo vnútri rámu dotýka. Papier reaguje na svoje okolie: ak leží na kyslom kartóne alebo je prilepený bežnou lepenkou, po rokoch na ňom zostane hnedý odtlačok, ktorý sa už nedá odstrániť.

Muzeálne materiály sú preto vyrobené tak, aby dielo nepoškodzovali. Papiere a kartóny sú bezkyselinové a mávajú alkalickú rezervu z uhličitanu vápenatého, ktorá zachytí kyslosť prichádzajúcu z okolitého vzduchu. Lepidlá majú neutrálne pH. Tkaniny sú z bavlny bez optických zjasňovačov.

• bezkyselinový papier, kartón a lepidlo s neutrálnym pH
• alkalická rezerva, ktorá tlmí kyslosť z okolia
• bez optických zjasňovačov a bez agresívnych zmäkčovadiel
• uchytenie, ktoré sa dá kedykoľvek zložiť

Vratná adjustácia — zásah, ktorý sa dá vrátiť späť^🔗

Základné pravidlo muzeálnej adjustácie znie: čokoľvek s dielom urobíte, musí sa dať vrátiť späť. Reštaurátor, kupec alebo galéria musia mať možnosť vybrať dielo z rámu v stave, v akom doň prišlo.

Prakticky to znamená dve veci. Dielo sa nikdy nelepí celou plochou, ale zavesuje sa iba za horný okraj na dva alebo tri závesy — spodný a bočné okraje zostávajú voľné, aby papier mohol pracovať s vlhkosťou vzduchu. A lepidlo, ktoré použijete, sa musí dať uvoľniť; pri vodou aktivovaných páskach stačí navlhčenie.

Najšetrnejšia je varianta, pri ktorej sa lepidlo diela vôbec nedotkne. Na to slúžia fixačné prúžky a fotorožky: dielo v nich iba leží zasunuté a lepí sa len podkladový kartón.

Čím dielo uchytiť^🔗

Podľa toho, aké cenné dielo je a či sa ho lepidlo smie dotknúť, sa hodí iné riešenie.

• Vodou aktivované pásky — papierová a ľanová. Lepidlo sa aktivuje vodou, drží pevne a po navlhčení sa dá zložiť. Klasické riešenie na závesy grafiky v pasparte, ľanová unesie aj väčšie formáty.
• Fixačné prúžky — 10,2 cm a 30,5 cm. Priehľadná archívna fólia, do ktorej sa okraj diela zasunie. Lepí sa len ku kartónu, diela sa nedotkne. Oboje vedieme aj po jednom kuse — 10,2 cm, 30,5 cm — keď potrebujete iba doplniť chýbajúci prúžok alebo si ich vyskúšať.
• Fotorožky — 13 mm a 35 mm. Rohové vrecká na fotografie a menšie tlače, opäť bez kontaktu lepidla s dielom. Menšia veľkosť na fotografie, väčšia na hrubšie kartóny. Na jeden album alebo pár snímok sa hodia malé balenia — 13 mm po 10 ks a 35 mm po 5 ks.
• Obojstranné pásky ATG — 12 mm a 19 mm. Na spojenie paspárt a kartónov medzi sebou, nie na kontakt s dielom.
• Tesniaca páska — uzatvára škáru medzi sklom a paspartou, aby sa dovnútra nedostal prach a vzdušné nečistoty.
• Lepidlo s neutrálnym pH — na poťahovanie kartónov a drobné opravy, kde páska nestačí.

Podrobnejší prehľad pások nájdete na stránke Muzeálne lepiace pásky.

Pasparta a podkladový kartón^🔗

Pasparta pri muzeálnej adjustácii neplní iba estetickú úlohu. Drží dielo v odstupe od skla, takže sa ho papier nedotýka a nemôže sa naň prilepiť vlhkosťou. Zároveň je to plocha, na ktorej dielo leží celý čas, čo visí na stene — a preto rozhoduje, z čoho je vyrobená.

Pri bežnej pasparte je jadro z drevoviny a časom zožltne; hnedý prúžok na reze okna je toho typický príznak. Muzeálne pasparty majú jadro aj povrch z bavlny alebo z čistenej celulózy a nežltnú. Aké rady vedieme a ako si vybrať, opisujeme na stránke Muzeálne pasparty.

Sklo a plexisklo^🔗

Poslednou vrstvou, ktorá delí dielo od miestnosti, je zasklenie. Pri citlivých prácach na papieri rieši dve veci naraz: ochranu pred ultrafialovým žiarením, ktoré vybledáva farby, a odrazy, pre ktoré nie je cez sklo dobre vidieť.

Muzeálne sklá a plexisklá majú vysokú pohltivosť UV žiarenia a antireflexnú úpravu, takže obraz zostáva čitateľný aj proti oknu. Prehľad variantov je na stránke Muzeálne sklá.

Pomôcky na prácu s dielom^🔗

Okrem materiálov, ktoré v ráme zostanú, sa hodí aj niekoľko drobností na samotnú prácu.

• Testovacie pH pero — čiarou na okraji kartónu overíte, či je naozaj bezkyselinový. Užitočné pri starších paspartách neznámeho pôvodu.
• Leštiaca kosť — uhladí hranu rezu pasparty a pritlačí spoj bez toho, aby papier zamastila.
• Čistiaci vankúšik — suché čistenie povrchu dokumentov a grafík od prachu a zašpinenia.
• Bavlnené rukavice — mastnota z prstov zostáva na papieri aj na skle, na fotografiách sa odtlačky prejavia najrýchlejšie.
• Utierka z mikrovlákna — na muzeálne sklá a plexisklá, ktorých povrchová úprava ľahko utrpí drsnou látkou.

Ďalší drobný sortiment nájdete v kategórii Ostatné muzeálne materiály.

Značka Lineco^🔗

Väčšina archívneho sortimentu v tejto kategórii pochádza od amerického výrobcu Lineco, ktorý sa archívnym materiálom venuje dlhodobo a ktorého produkty používajú múzeá a galérie po celom svete. Sortiment je poznať podľa toho, že pri každom materiáli uvádza, čo presne spĺňa — bezkyselinovosť, alkalickú rezervu, neutrálne pH lepidla.

Pre nás to znamená istotu, že materiál zodpovedá tomu, čo sa od muzeálnej adjustácie očakáva, a že sa dá dohľadať jeho zloženie. To pri anonymnom archívnom tovare často nejde.

Kedy muzeálne materiály potrebujete a kedy nie^🔗

Muzeálne prevedenie dáva zmysel tam, kde má dielo hodnotu, ktorú nechcete stratiť — pri origináloch, číslovaných grafikách, starých fotografiách, dokumentoch, detských kresbách, ktoré chcete uchovať, alebo pri čomkoľvek, čo sa nedá znovu zaobstarať.

Pri plagáte, reprodukcii alebo dekorácii do spálne sa bežnými materiálmi nič nepokazí. Rozdiel sa prejaví až po rokoch a pri veci, ktorú možno kedykoľvek vytlačiť znovu, na tom nezáleží.

Ak si nie ste istí, do ktorej skupiny vaše dielo patrí, prineste ho na niektorú z našich predajní. Rámujeme od roku 1990 a poradíme vám, či má pri konkrétnej práci muzeálne prevedenie zmysel.

Časté otázky^🔗

Čím sa líši muzeálny materiál od bežného?

Zložením. Bežný kartón aj lepenka obsahujú kyslé látky z drevoviny, ktoré postupne prechádzajú do diela a zafarbujú ho. Muzeálne materiály sú bezkyselinové, mávajú alkalickú rezervu a ich lepidlá majú neutrálne pH.

Môžem dielo prilepiť celou plochou?

Pri hodnotnej práci nie. Dielo sa zavesuje iba za horný okraj na dva až tri závesy, aby mohlo pracovať s vlhkosťou a aby sa dalo kedykoľvek zložiť. Celoplošné nalepenie je nevratné.

Čo je lepšie — páska, prúžky, alebo rožky?

Najšetrnejšie sú fixačné prúžky a fotorožky, pretože sa lepidlo diela vôbec nedotkne. Vodou aktivované pásky držia pevnejšie a hodia sa na väčší alebo ťažší papier; sú takisto vratné, len sa musia navlhčiť.

Spoznám kyslý kartón bez merania?

Niekedy áno — zožltnutý rez okna alebo hnedý prúžok na papieri v mieste dotyku sú jasné príznaky. Istotu dá testovacie pH pero, ktoré farbou čiary ukáže, či je kartón bezkyselinový.

Stačí muzeálna pasparta, alebo potrebujem aj muzeálne sklo?

Záleží na tom, čoho sa obávate. Pasparta chráni dielo pred kontaktom so sklom a pred kyslosťou podkladu, muzeálne sklo pred ultrafialovým žiarením. Pri farebných prácach na svetlom mieste má zmysel oboje, pri dokumente v tmavej chodbe rozhodne skôr pasparta.

Prečo mám pri práci nosiť rukavice?

Mastnota z prstov zostáva na papieri aj na skle a časom stmavne. Na fotografiách sa odtlačky objavia najskôr. Bavlnené rukavice sú pri práci s dielom štandard.

Sú muzeálne materiály iba pre múzeá?

Nie. Používajú ich aj rámari, zberatelia a fotografi. Rozdiel v cene pri jednom zarámovanom diele nie je veľký, zatiaľ čo poškodenie kyslým kartónom je trvalé.

Zvládnem adjustáciu sám, alebo ju máte urobiť vy?

Materiály sú robené tak, aby sa s nimi dalo pracovať aj doma — pri páskach a rožkoch stačí opatrnosť a chvíľa času. Pri cenných origináloch dávame prednosť tomu urobiť to na predajni, kde na dielo vidíme a poradíme rovno aj s paspartou a zasklením.